Choď na obsah Choď na menu
 


Draslik

Draslík

Draslík je dôležitý minerálny prvok (alkalický kov), ktorý odborníci na výživu nazývajú makroprvkom, pretože je potrebný pri elektrochemických dejoch v organizme vo veľkých množstvách.

Draslík (lat. kalium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku K a protónové číslo 19. Draslík patrí medzi alkalické kovy, je významne zastúpený v zemskej kôre, morskej vode i živých organizmoch. Je to mäkký, ľahký a striebrolesklý kov, ktorý veľmi prudko, až explozívne reaguje s vodou a veľmi rýchlo oxiduje pri kontakte s kyslíkom. V prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reakcia draslíku s vodou je natoľko exotermická, že unikajúci vodík reakčným teplom samovoľne explozívne vzplanie.

draslik.jpg

Elementárny kovový draslík je možné dlhodobo uchovávať iba tak, že zabránime jeho styku so vzduchom alebo vodnými parami. Zvyčajne sa preto prekrýva vrstvou alifatických uhľovodíkov ako petrolej alebo nafta, s ktorými nereaguje. Soli draslíka farbia plameň intenzívne do fialova. Objavil ho, rovnako ako sodík v roku 1807 sir Humphry Davy.

Úlohy draslíka

  • zohráva dôležitú úlohu pri transfere vzruchov v nervoch a svaloch, pri udržovaní normálnej nervovej dráždivosti, v procese bunkovej látkovej výmeny, pri enzýmových reakciách a syntéze svalových bielkovín z aminokyselín v krvi,
  • uplatňuje sa pri trávení sacharidov, pri prenose glykogénu, stimuluje vylučovanie inzulínu,
  • podieľa sa na zachovávaní rovnováhy pH v tele, ovplyvňuje osmotický tlak vo vnútrobunkovej tekutine a hospodárenie s vodou,
  • vo väčšom množstve pôsobí diureticky – pomáha z tela odstraňovať škodlivé látky,
  • je dôležitý pre správny rast, udržiava pokožku zdravú, stimuluje činnosť obličiek pri zbavovaní sa toxicity.

Jeho výborným zdrojom je sušené mlieko, no nájdeme ho aj v bežnom mlieku a mliečnych výrobkoch, rybách, mäse, banánoch, strukovinách, sóji a zemiakoch. Tvorí súčasť energetických tyčiniek a niektorých športových nápojov.

draslik.jpg

 

Odporúčaný príjem draslíka predstavuje 2000 - 4000mg.

Dôvodov nedostatočného zásobovania draslíkom môže byť viacero. Takto organizmus reaguje na nesprávnu výživu, alkoholizmus alebo anorexiu. K strate draslíka dochádza aj pri športe (potením), pobyte v saune, ťažkej fyzickej práci, zvracaní a hnačkách. Pri jeho nedostatku stúpa krvný tlak, srdcová činnosť sa stáva nepravidelnou, objavuje sa ospalosť a svalové kŕče. Pri nadbytku je naopak tlak naopak nízky, človek pociťuje brnenie v končatinách, pocity slabosti, niekedy sa objavuje i zvracanie alebo hnačky. Rovnako ako nedostatok i nadbytok draslíku môže vážne ohroziť rytmus nášho srdca, až jeho zástavu.

Draslík patrí medzi biogénne prvky a je prítomný v každom organizme. Hrá niekoľko úloh v ľudskom tele, napríklad zachovanie rovnováhy vody v bunkách, účasť na správnom fungovaní svalov a nervov, ovplyvňujúce činnosť srdca. Existujú vážne komplikácie, ak je množstvo draslíka v našom tele nedostatočné. Odporúčaná denná dávka draslíka podľa WHO sa pohybuje od 2 do 4 g denne.

Dostatočný príjem draslíka prispieva k normálnemu fungovaniu nervového systému, k normálnej svalovej aktivite ak udržaniu normálneho krvného tlaku.


Zdroj informácií:
Usmernenie: Príjem draslíka pre dospelých a deti. WHO Press, Svetová zdravotnícka organizácia, on-line: http://www.who.int/nutrition/publications/guidelines/potassium_intake_printversion.pdf

Klinická štúdia:
http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.2903/j.efsa.2010.1469/epdf